V posledný deň misijného týždňa sme mysleli na obyvateľov Ameriky. Pri príchode do školy nás žiaci vítali v oblečení typickom pre Mexiko.
Mnohí ľudia si Ameriku, resp. USA vykresľujú ako vysnívanú krajinu. Je pravdou, že ak je človek úspešný a má aj trochu šťastia, dokáže tu preraziť a žiť spokojný život. Avšak, aj tu nájdeme ľudí, s ktorými sa osud nemaznal a či už svojím, alebo pričinením iných, sa im jednoducho nedarí. Vo fotogalérii uvidíme príbeh muža Terryho, ktorý si postavil stan za mestom, príbeh dvoch trojročných chlapcov, ktorých rodiča po úniku ropy stratili prácu, príbeh bratrancov, ktorí prišli o prácu po hurikáne Katrina, príbeh dievčat, ktoré žijú v jednej z najchudobnejší štvrtí Južnej Dakoty.
Aj v tento deň sme si dali úlohu spojenú s misionárskym poslaním – rozprávať o láske skutkami, k čomu nás pozýva aj apoštol Pavol v liste Jánovi.
Pri modlitbe desiatku ruženca za ľudí v Amerike, za misionárov, za našich chorých spolužiakov, ich rodiny, za našich birmovancov sme sa v krátkej úvahe zamysleli nad otázkou, kde sú Božie ruky, keď je na svete toľko bolesti, plaču, katastrof. Boh každému z nás odpovedá: „Ja som stvoril tie tvoje...“ „Stvoril som tvoje ruky, ty si mojimi rukami v tomto svete, aby si potešoval, utieral slzy, prinášal lásku, budoval spoločenstvo. Svet je dnes v tvojich rukách!“ Nech toto posolstvo je takým vyvrcholením nášho misijného týždňa. /MG/