Posledný deň pred jesennými prázdninami sa žiaci našej školy zúčastnili exkurzie do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim (Auschwitz) a do tábora Brezinky (Birkenau).
Už len ten pocit, že stojíme a chodíme po mieste, kde počas 2. svetovej vojny žilo a zomrelo tak neskutočne veľa nevinných ľudí len preto, lebo mali iné vierovyznanie, inú farbu pleti, či možno len názor, pohlo to našimi srdciami a prinieslo nám to príval neskutočných emócií. Veď ako vôbec niekomu napadlo takto kruto ubližovať ľuďom?
Prehliadka bola rozdelená na dve časti. Najprv sme absolvovali prehliadku Osvienčimu. Po príchode na miesto hrôzy sme si nasadili slúchadlá a pozorne počúvali výklad sprievodkyne. Tábor dostal názov Auschwitz, čo v nemeckom jazyku znamená názov tejto poľskej obce. Pani sprievodkyňa nám opísala každodenný život a útrapy väzňov. Múzeum dodnes ukýva veci, ktoré boli Židom zhabané, ako napr. okuliare, topánky, oblečenie, kufre či vlasy. V barakoch sme videli fotografie väzňov, ale aj plynové komory s otvormi v strope či krematórium so spaľovacími pecami.
Pre nedostatočnú kapacitu bol postavený druhý tábor Birkenau, kde sme sa presunuli autobusom. Ide o niekoľkonásobne väčší komplex ako prvý tábor. Nachádza sa v blízkosti Osvienčimu, v susednej obci Brezinka. Bolo to miesto, kde prichádzali vagóny so Židmi. Tu ich po vystúpení z vagónov triedili. Z pôvodného stavu (300) sa zachovalo len 45 murovaných a 22 drevených budov. Vypočuli sme si veľa príbehov o osudoch ľudí, ktorí sa zachránili a o tom, ako sa z tejto tragédie celý život spamätávali.
Naše ďalšie kroky smerovali do miestnej synagógy, kde sme mali možnosť spoznať bohatú históriu židovskej kultúry. Je to jediná zachovaná synagóga v meste Osvienčim, ktorá slúži zároveň aj ako múzeum .
Návšteva Osvienčimu nás obohatila o historické poznatky, ale zároveň sme si uvedomili, aké dôležité je v sebe pestovať ľudskosť, súcit a ochotu bojovať proti diskriminácii. /ZV/
