Obdobie pandémie nás pobáda zamyslieť sa nad rôznymi témami.
Ako vidia pandémiu naši žiaci? Najviac si uvedomujú stratu blízkych, stratu slobody, stretávania sa, nemožnosť chodiť do kostola, stratu možnosti vzdelávania sa so spolužiakmi. Vnímajú ju ako boj, v ktorom sa snažíme vyhrať a snahu o záchranu ľudí.
Nad zamyslením sa, čo nám dala pandémia, odpovede žiakov boli obsiahlejšie:
„Poukázala na upozornenie, aby sme sa zamysleli nad životom, aby sme sa polepšili, mali sa radšej a dala mi viac času s rodinou.“ K.Š.
„Dala mi viac času na veci, ktoré potrebujem.“
„Dala mi uvedomenie si toho, že si mám viac vážiť ľudí, viac komunikovať s rodinou a rozprávať sa o tom, čo nás čaká.“
„Dala mi uvedomenie si toľkých maličkostí, ktoré sú vzácne, ako stretávanie sa s rodinou, priateľmi, či vážiť si účasť na sv. omši, tiež je pre mňa poučením začať si vážiť veci, ktoré nemusia byť samozrejmosťou.“
„Dala mi to, že si mám vážiť to, čo máme a nebrať to ako samozrejmosť, pretože nikdy to nebude stále tak, ako to bolo predtým. Nevážila som si strávený čas s rodinou, kamarátmi, teraz som rada aj za krátku chvíľku s nimi. Dala mi aj to, že som viac s mojou rodinou.“
„Naučila ma, že vážiť si treba každého človeka, chrániť každého pred vírusom, nielen moju rodinu.“
Žiaci zhodnotili aj potrebu a dôležitosť viery nielen v ťažkých časoch, či životných skúškach. Jeden z milých odkazov: „Nestrácajme vieru, že všetko bude dobré, nič netrvá večne.“