Obdobie pandémie nás pobáda zamyslieť sa nad rôznymi témami.
Ako vidia pandémiu naši žiaci? Najviac si uvedomujú stratu blízkych, stratu slobody, stretávania sa, nemožnosť chodiť do kostola, stratu možnosti vzdelávania sa so spolužiakmi. Vnímajú ju ako boj, v ktorom sa snažíme vyhrať a snahu o záchranu ľudí.
Nad zamyslením sa, čo nám dala pandémia, odpovede žiakov boli obsiahlejšie:
„Poukázala na upozornenie, aby sme sa zamysleli nad životom, aby sme sa polepšili, mali sa radšej a dala mi viac času s rodinou.“ K.Š.
„Dala mi viac času na veci, ktoré potrebujem.“
„Dala mi uvedomenie si toho, že si mám viac vážiť ľudí, viac komunikovať s rodinou a rozprávať sa o tom, čo nás čaká.“
„Dala mi uvedomenie si toľkých maličkostí, ktoré sú vzácne, ako stretávanie sa s rodinou, priateľmi, či vážiť si účasť na sv. omši, tiež je pre mňa poučením začať si vážiť veci, ktoré nemusia byť samozrejmosťou.“
„Dala mi to, že si mám vážiť to, čo máme a nebrať to ako samozrejmosť, pretože nikdy to nebude stále tak, ako to bolo predtým. Nevážila som si strávený čas s rodinou, kamarátmi, teraz som rada aj za krátku chvíľku s nimi. Dala mi aj to, že som viac s mojou rodinou.“
„Naučila ma, že vážiť si treba každého človeka, chrániť každého pred vírusom, nielen moju rodinu.“
Žiaci zhodnotili aj potrebu a dôležitosť viery nielen v ťažkých časoch, či životných skúškach. Jeden z milých odkazov: „Nestrácajme vieru, že všetko bude dobré, nič netrvá večne.“
Dnes nám svet ponúka rôzne veci, vsúva rôzne názory, hľadali sme aj odpovede na otázky, čo vidia, či nevidia moje oči. Z odpovedí žiakov vyberáme: „Keď chceme, aby naše oči videli, tak to vidia, ale keď chceme aby nevideli, tak nevidia.“
Naše oči vidia všetko, dobro, zlo, ale mali by sme sa snažiť vidieť len to dobré, čo sa nám vždy nedarí.“ „Moje oči vidia Božiu láska a všetky farby.“
„Vidia veľa ľudí, ktorých covid posadil na smrteľnú posteľ, ľudí, ktorí sa rozdeľujú na dve skupiny, ľudí, ktorých posadla nenávisť ublížiť niekomu.“
Tieto myšlienky ukončíme básňou žiačky 8.ročníka, Klaudii Šinálovej, ktorá je zamyslením nad tým, čo prežívame dnes.
Ľúbim svoju rodinu,
myslím na ňu každú hodinu.
Keď aj bočím k čiernej diere,
rodičia ma vedú k viere.
Modlitba je útočisko,
to je naše východisko.
Nečakali sme, že nám budú chýbať toľké veci, určite uvažujeme nad všetkým, čo prežívame. Slová – zdravie, život, rodina, Eucharistia, viera, sloboda, ľudskosť, priateľstvo, pomoc, vzdelanie našli v mnohých z nás nový hlbší význam. Kiežby aj táto doba bola pre nás darom, kedy opäť nájdeme to, čo sme začali strácať.
Mnoho žiakov, zvlášť tých starších si uvedomuje dôležitosť vzdelávania v škole. Preto si prajme aj do blížiaceho sa druhého polroka čo najviac dní, kedy budeme v zdraví spoločne objavovať a získavať nielen nové vedomosti, zručnosti, ale aj radosť zo spoločných stretnutí a zážitkov. /MG/